Život Prešova
online
online
Výberová chronológia rozdelenia ČSFR - 1. časť
23.11.2012 Bratislava
Bratislava 23. novembra (TASR) - Pred 20 rokmi dňa 25. novembra 1992 prijalo Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR) ústavný zákon o zániku ČSFR, ktorý nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993. Dospelo sa k tomu po komplikovaných rokovaniach. Znamenalo to rozdelenie ČSFR bez referenda.
Dňa 31. decembra 1992 – o 24. hodine zanikla Česká a Slovenská Federatívna Republika a následne vznikli dve samostatné republiky - Česká republika (ČR) a Slovenská republika (SR).
TASR v tejto súvislosti vydáva výberovú chronológiu rozdelenia ČSFR, ktorá má tri časti.
Prvá časť sa končí voľbami v roku 1990, druhá voľbami v roku 1992 a tretia zánikom federácie 31. decembra 1992.
1. časť (1989-1990)
31. októbra 1989 - Česká národná rada (ČNR) a Slovenská národná rada (SNR) napriek niektorým negatívnym postojom slovenskej strany vyslovili súhlas s ideou jedinej ústavy pre celú federáciu.
16. novembra 1989 – V Bratislave sa uskutočnila demonštrácia študentov pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva. Protestujúci pochodovali k budove ministerstva školstva. Predniesli požiadavky súvisiace so zlepšením kvality vzdelávania, demokratizácie spoločnosti a školstva atď.
17. novembra 1989 - V rámci Medzinárodného dňa študentstva došlo v Prahe na Národnej triede k veľkej demonštrácii, ktorej násilné potlačenie odštartovalo prelomové politické zmeny v krajine, čo malo za následok pád socializmu.
19. novembra 1989 - V Prahe oficiálne ustanovili Občianske fórum (OF). V hlavnom meste Slovenska, v priestoroch Umeleckej besedy, sa stretlo približne 500 ľudí. Z nich sa až 300 pripojilo svojím podpisom k protestu proti zásahu Verejnej bezpečnosti v Prahe 17. novembra. V bratislavskom byte Jána Langoša bolo založené hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). Milan Kňažko bol v tom čase v Prahe. Nadväzujúc na svoje predchádzajúce antikomunistické vystúpenia ešte v čase socializmu sa stal členom OF.
21. novembra 1989 – Na Šafárikovom námestí v Bratislave v blízkosti Auly Univerzity Komenského (UK) sa zhromaždili študenti, ktorí vyslovili požiadavky na demokratizáciu spoločnosti a na prešetrenie pražských udalostí zo 17. novembra.
21. novembra 1989 - Došlo k prvému stretnutiu medzi predstaviteľmi OF a vtedajším predsedom československej vlády Ladislavom Adamcom, ktorý o stretnutie s Václavom Havlom ešte v tom čase nemal záujem.
22. novembra 1989 – Konal sa prvý míting na Námestí SNP v Bratislave.
25. novembra 1989 - VPN vydala vyhlásenie, ktoré sa zhodovalo s demokratickými požiadavkami OF, pričom jednoznačne stálo na pozícii silnej federácie.
28. novembra 1989 - Ján Čarnogurský (nedávno prepustený z väzenia), ktorý sa v mene VPN v predchádzajúcich dňoch spojil s predstaviteľmi OF, spolu s Václavom Havlom predložili predsedníctvu vlády spoločné požiadavky oboch hnutí. Napríklad zrušenie cenzúry, zrušenie vedúcej úlohy KSČ atď.
29. novembra 1989 - V Ústave Československej socialistickej republiky (ČSSR) hlasovaním vo Federálnom zhromaždení (FZ) ČSSR odstránili článok 4.) o vedúcej úlohe KSČ a o výchove v duchu marxizmu-leninizmu.
30. novembra 1989 - Slovenská národná rada (SNR) prijala demisiu svojho predsedu Viliama Šalgoviča. Za predsedu slovenského parlamentu zvolili Rudolfa Schustera, člena ÚV KSS a predsedu Krajského národného výboru Východoslovenského kraja.
5. - 7. decembra 1989 - Tvorila sa nová česko-slovenská vláda, v ktorej sa predstavitelia komunistickej strany prvýkrát od roku 1948 dostali do menšinového postavenia. Dovtedajší komunistický premiér ČSSR Ladislav Adamec bol pri jej zostavovaní neúspešný, preto 7. decembra podal demisiu. Poverenie na zostavenie vlády následne dostal od vtedajšieho prezidenta ČSSR Gustáva Husáka Marián Čalfa, ktorý bol takisto členom KSČ, ale po novembrových udalostiach sa stal členom VPN.
6. decembra 1989 - SNR z dôvodu transparentnosti vtedajšieho federatívneho usporiadania oprávnene pozmenila svoje rozhodnutie o existencii iba jednej ústavy na území vtedajšej ČSSR. Slovenský parlament rozhodol o vytvorení najskôr samostatných ústav oboch republík a až potom by došlo ku vzniku ústavy celej federácie.
10. decembra 1989 - Prezident ČSSR Gustáv Husák vymenoval novú Vládu národného porozumenia na čele s Mariánom Čalfom. Gustáv Husák následne zo svojej funkcie abdikoval. OF a VPN oficiálne oznámili kandidatúru Václava Havla na úrad prezidenta.
12. decembra 1989 - Ústredný výbor Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky (SSR) schválil kandidatúru na post prezidenta ČSSR muža pražskej jari Alexandra Dubčeka. Za jeho kandidatúru sa postavila i Demokratická strana (DS) a predsedníctvo SNR. To zároveň vymenovalo novú vládu SSR na čele s dovtedajším ministrom spravodlivosti Milanom Čičom, ktorý bol nominantom Komunistickej strany Slovenska (KSS). Vládu tvorilo deväť nestraníkov, šesť komunistov a iba jej podpredseda Vladimír Ondruš bol členom VPN. Neskôr sa stal členom tohto hnutia aj Milan Čič.
19. decembra 1989 – Česká národná rada (ČNR) nakoniec akceptovala situáciu v SNR a takisto pozmenila svoje uznesenie z 31. októbra 1989 o jednej federálnej ústave a súhlasila najskôr s vypracovaním ústav pre každú republiku (SSR a ČSR) osobitne.
28. decembra 1989 - Alexandra Dubčeka zvolili za predsedu FZ ČSSR po tom, ako sa po predchádzajúcej dohode s Václavom Havlom, ktorá čiastočne vznikala za nejasných okolností, vzdal kandidatúry na post prezidenta vznikajúcej federácie.
29. decembra 1989 - Václav Havel bol vo FZ ČSSR aklamáciou (jednohlasne) zvolený za prezidenta Československej socialistickej republiky (ČSSR).
23. januára 1990 - Na schôdzi FZ ČSSR predložil prezident Václav Havel svoje návrhy ústavného zákona, prostredníctvom ktorého sa zmenil dovtedajší názov federálneho štátu. Podľa jeho návrhu namiesto názvu Československá socialistická republika sa mal štát volať Československá republika. Ponúkol aj návrh štátneho znaku, ktorý mal tvoriť český lev, slovenský dvojkríž a moravská orlica. Prezidentove návrhy na tejto schôdzi nemohli byť prijaté z procedurálnych dôvodov.
30. januára 1990 - Akčný výbor Slovenskej historickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied (SAV) zvolal zhromaždenie, ktoré odmietlo Havlov návrh štátneho znaku z historických a heraldických dôvodov.
6. februára 1990 - Nové rekonštruované predsedníctvo ČNR vymenovalo za premiéra Českej socialistickej republiky (ČSR) Petra Pitharta.
8. februára 1990 - Na stretnutí premiérov oboch republík Milana Čiča (SSR) a Petra Pitharta (ČSR) obaja dospeli k názoru, že musí dôjsť k posilneniu pozícií oboch republík vo federácii, pričom sa dohodli, že sa vzdajú funkcie podpredsedu vo federálnej vláde.
17. februára 1990 - V Nitre sa konal ustanovujúci zjazd Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Jeho predsedom sa stal Ján Čarnogurský.
28. februára 1990 - Vláda Slovenskej socialistickej republiky vyslovila návrh, aby názov štátu znel Česko-Slovensko, aby sa zdôraznilo, že federáciu tvoria dva štátoprávne národy.
1. marca 1990 – SNR schválila návrh ústavného zákona, ktorým zmenila názov zo Slovenskej socialistickej republiky na Slovenskú republiku (SR). Jej oficiálnym znakom sa stal dvojkríž na trojvrší a mala modro-bielo-červenú vlajku. SNR prijala stanovisko za názov štátu Federácia Česko-Slovensko.
6. marca 1990 - ČNR odsúhlasila zmenu názvu republiky z Českej socialistickej republiky na Českú republiku (ČR). ČNR posledné stanovisko SNR v súvislosti s názvom spoločného štátu až na jedného poslanca odmietla.
7. marca 1990 - Registráciou v Bratislave bola oficiálne založená ponovembrová Slovenská národná strana (SNS).
21. marca 1990 – SNS zverejnila svoje Programové vyhlásenie, v ktorom bolo jedným z hlavných cieľov strany dosiahnuť úplnú štátnu samostatnosť Slovenska.
29. marca 1990 - Federálne zhromaždenie ČSSR prijalo nový názov štátu - Československá federatívní republika (v českom jazyku) a Česko-slovenská federatívna republika (v slovenskom jazyku).
30. marca 1990 - SNR i vláda SR neprijali novoprijatý názov štátu, lebo graficky aj lexikálne nedokumentoval, že ide o federáciu dvoch štátov.
6. apríla 1990 - Na stretnutí politikov s prezidentom republiky Václavom Havlom v Lánoch sa dospelo k rozhodnutiu, že opäť musí dôjsť k zmene názvu štátu. Politickí predstavitelia oboch častí federácie dospeli k názvu Česká a Slovenská Federatívní (čes.) respektíve Federatívna (slov.) republika.
10. – 11. apríla 1990 – Český premiér Petr Pithart a jeho slovenský partner Milan Čič sa stretli v Lanařiciach u Strakoníc. Slovenský predseda vlády predniesol predstavu existencie spoločného štátu tvorenú zdola, keď by najskôr vznikli ústavy republík s kompetenciami atď.
20. apríla 1990 - Federálne zhromaždenie ČSSR schválilo nový upravený názov štátu Česká a Slovenská Federatívna/Federatívní Republika (ČSFR).
8. - 9. júna 1990 - V prvých ponovembrových slobodných parlamentných voľbách vyšli výrazne víťazne Občianske fórum (OF) v Čechách a Verejnosť proti násiliu - VPN (29,34 percenta) na Slovensku. Na Slovensku KDH získalo 19,20 percenta, SNS 19,94 %, KSS 13,34 %, Maďarská koalícia 8,66 percenta hlasov voličov.
Dňa 31. decembra 1992 – o 24. hodine zanikla Česká a Slovenská Federatívna Republika a následne vznikli dve samostatné republiky - Česká republika (ČR) a Slovenská republika (SR).
TASR v tejto súvislosti vydáva výberovú chronológiu rozdelenia ČSFR, ktorá má tri časti.
Prvá časť sa končí voľbami v roku 1990, druhá voľbami v roku 1992 a tretia zánikom federácie 31. decembra 1992.
1. časť (1989-1990)
31. októbra 1989 - Česká národná rada (ČNR) a Slovenská národná rada (SNR) napriek niektorým negatívnym postojom slovenskej strany vyslovili súhlas s ideou jedinej ústavy pre celú federáciu.
16. novembra 1989 – V Bratislave sa uskutočnila demonštrácia študentov pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva. Protestujúci pochodovali k budove ministerstva školstva. Predniesli požiadavky súvisiace so zlepšením kvality vzdelávania, demokratizácie spoločnosti a školstva atď.
17. novembra 1989 - V rámci Medzinárodného dňa študentstva došlo v Prahe na Národnej triede k veľkej demonštrácii, ktorej násilné potlačenie odštartovalo prelomové politické zmeny v krajine, čo malo za následok pád socializmu.
19. novembra 1989 - V Prahe oficiálne ustanovili Občianske fórum (OF). V hlavnom meste Slovenska, v priestoroch Umeleckej besedy, sa stretlo približne 500 ľudí. Z nich sa až 300 pripojilo svojím podpisom k protestu proti zásahu Verejnej bezpečnosti v Prahe 17. novembra. V bratislavskom byte Jána Langoša bolo založené hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). Milan Kňažko bol v tom čase v Prahe. Nadväzujúc na svoje predchádzajúce antikomunistické vystúpenia ešte v čase socializmu sa stal členom OF.
21. novembra 1989 – Na Šafárikovom námestí v Bratislave v blízkosti Auly Univerzity Komenského (UK) sa zhromaždili študenti, ktorí vyslovili požiadavky na demokratizáciu spoločnosti a na prešetrenie pražských udalostí zo 17. novembra.
21. novembra 1989 - Došlo k prvému stretnutiu medzi predstaviteľmi OF a vtedajším predsedom československej vlády Ladislavom Adamcom, ktorý o stretnutie s Václavom Havlom ešte v tom čase nemal záujem.
22. novembra 1989 – Konal sa prvý míting na Námestí SNP v Bratislave.
25. novembra 1989 - VPN vydala vyhlásenie, ktoré sa zhodovalo s demokratickými požiadavkami OF, pričom jednoznačne stálo na pozícii silnej federácie.
28. novembra 1989 - Ján Čarnogurský (nedávno prepustený z väzenia), ktorý sa v mene VPN v predchádzajúcich dňoch spojil s predstaviteľmi OF, spolu s Václavom Havlom predložili predsedníctvu vlády spoločné požiadavky oboch hnutí. Napríklad zrušenie cenzúry, zrušenie vedúcej úlohy KSČ atď.
29. novembra 1989 - V Ústave Československej socialistickej republiky (ČSSR) hlasovaním vo Federálnom zhromaždení (FZ) ČSSR odstránili článok 4.) o vedúcej úlohe KSČ a o výchove v duchu marxizmu-leninizmu.
30. novembra 1989 - Slovenská národná rada (SNR) prijala demisiu svojho predsedu Viliama Šalgoviča. Za predsedu slovenského parlamentu zvolili Rudolfa Schustera, člena ÚV KSS a predsedu Krajského národného výboru Východoslovenského kraja.
5. - 7. decembra 1989 - Tvorila sa nová česko-slovenská vláda, v ktorej sa predstavitelia komunistickej strany prvýkrát od roku 1948 dostali do menšinového postavenia. Dovtedajší komunistický premiér ČSSR Ladislav Adamec bol pri jej zostavovaní neúspešný, preto 7. decembra podal demisiu. Poverenie na zostavenie vlády následne dostal od vtedajšieho prezidenta ČSSR Gustáva Husáka Marián Čalfa, ktorý bol takisto členom KSČ, ale po novembrových udalostiach sa stal členom VPN.
6. decembra 1989 - SNR z dôvodu transparentnosti vtedajšieho federatívneho usporiadania oprávnene pozmenila svoje rozhodnutie o existencii iba jednej ústavy na území vtedajšej ČSSR. Slovenský parlament rozhodol o vytvorení najskôr samostatných ústav oboch republík a až potom by došlo ku vzniku ústavy celej federácie.
10. decembra 1989 - Prezident ČSSR Gustáv Husák vymenoval novú Vládu národného porozumenia na čele s Mariánom Čalfom. Gustáv Husák následne zo svojej funkcie abdikoval. OF a VPN oficiálne oznámili kandidatúru Václava Havla na úrad prezidenta.
12. decembra 1989 - Ústredný výbor Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky (SSR) schválil kandidatúru na post prezidenta ČSSR muža pražskej jari Alexandra Dubčeka. Za jeho kandidatúru sa postavila i Demokratická strana (DS) a predsedníctvo SNR. To zároveň vymenovalo novú vládu SSR na čele s dovtedajším ministrom spravodlivosti Milanom Čičom, ktorý bol nominantom Komunistickej strany Slovenska (KSS). Vládu tvorilo deväť nestraníkov, šesť komunistov a iba jej podpredseda Vladimír Ondruš bol členom VPN. Neskôr sa stal členom tohto hnutia aj Milan Čič.
19. decembra 1989 – Česká národná rada (ČNR) nakoniec akceptovala situáciu v SNR a takisto pozmenila svoje uznesenie z 31. októbra 1989 o jednej federálnej ústave a súhlasila najskôr s vypracovaním ústav pre každú republiku (SSR a ČSR) osobitne.
28. decembra 1989 - Alexandra Dubčeka zvolili za predsedu FZ ČSSR po tom, ako sa po predchádzajúcej dohode s Václavom Havlom, ktorá čiastočne vznikala za nejasných okolností, vzdal kandidatúry na post prezidenta vznikajúcej federácie.
29. decembra 1989 - Václav Havel bol vo FZ ČSSR aklamáciou (jednohlasne) zvolený za prezidenta Československej socialistickej republiky (ČSSR).
23. januára 1990 - Na schôdzi FZ ČSSR predložil prezident Václav Havel svoje návrhy ústavného zákona, prostredníctvom ktorého sa zmenil dovtedajší názov federálneho štátu. Podľa jeho návrhu namiesto názvu Československá socialistická republika sa mal štát volať Československá republika. Ponúkol aj návrh štátneho znaku, ktorý mal tvoriť český lev, slovenský dvojkríž a moravská orlica. Prezidentove návrhy na tejto schôdzi nemohli byť prijaté z procedurálnych dôvodov.
30. januára 1990 - Akčný výbor Slovenskej historickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied (SAV) zvolal zhromaždenie, ktoré odmietlo Havlov návrh štátneho znaku z historických a heraldických dôvodov.
6. februára 1990 - Nové rekonštruované predsedníctvo ČNR vymenovalo za premiéra Českej socialistickej republiky (ČSR) Petra Pitharta.
8. februára 1990 - Na stretnutí premiérov oboch republík Milana Čiča (SSR) a Petra Pitharta (ČSR) obaja dospeli k názoru, že musí dôjsť k posilneniu pozícií oboch republík vo federácii, pričom sa dohodli, že sa vzdajú funkcie podpredsedu vo federálnej vláde.
17. februára 1990 - V Nitre sa konal ustanovujúci zjazd Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Jeho predsedom sa stal Ján Čarnogurský.
28. februára 1990 - Vláda Slovenskej socialistickej republiky vyslovila návrh, aby názov štátu znel Česko-Slovensko, aby sa zdôraznilo, že federáciu tvoria dva štátoprávne národy.
1. marca 1990 – SNR schválila návrh ústavného zákona, ktorým zmenila názov zo Slovenskej socialistickej republiky na Slovenskú republiku (SR). Jej oficiálnym znakom sa stal dvojkríž na trojvrší a mala modro-bielo-červenú vlajku. SNR prijala stanovisko za názov štátu Federácia Česko-Slovensko.
6. marca 1990 - ČNR odsúhlasila zmenu názvu republiky z Českej socialistickej republiky na Českú republiku (ČR). ČNR posledné stanovisko SNR v súvislosti s názvom spoločného štátu až na jedného poslanca odmietla.
7. marca 1990 - Registráciou v Bratislave bola oficiálne založená ponovembrová Slovenská národná strana (SNS).
21. marca 1990 – SNS zverejnila svoje Programové vyhlásenie, v ktorom bolo jedným z hlavných cieľov strany dosiahnuť úplnú štátnu samostatnosť Slovenska.
29. marca 1990 - Federálne zhromaždenie ČSSR prijalo nový názov štátu - Československá federatívní republika (v českom jazyku) a Česko-slovenská federatívna republika (v slovenskom jazyku).
30. marca 1990 - SNR i vláda SR neprijali novoprijatý názov štátu, lebo graficky aj lexikálne nedokumentoval, že ide o federáciu dvoch štátov.
6. apríla 1990 - Na stretnutí politikov s prezidentom republiky Václavom Havlom v Lánoch sa dospelo k rozhodnutiu, že opäť musí dôjsť k zmene názvu štátu. Politickí predstavitelia oboch častí federácie dospeli k názvu Česká a Slovenská Federatívní (čes.) respektíve Federatívna (slov.) republika.
10. – 11. apríla 1990 – Český premiér Petr Pithart a jeho slovenský partner Milan Čič sa stretli v Lanařiciach u Strakoníc. Slovenský predseda vlády predniesol predstavu existencie spoločného štátu tvorenú zdola, keď by najskôr vznikli ústavy republík s kompetenciami atď.
20. apríla 1990 - Federálne zhromaždenie ČSSR schválilo nový upravený názov štátu Česká a Slovenská Federatívna/Federatívní Republika (ČSFR).
8. - 9. júna 1990 - V prvých ponovembrových slobodných parlamentných voľbách vyšli výrazne víťazne Občianske fórum (OF) v Čechách a Verejnosť proti násiliu - VPN (29,34 percenta) na Slovensku. Na Slovensku KDH získalo 19,20 percenta, SNS 19,94 %, KSS 13,34 %, Maďarská koalícia 8,66 percenta hlasov voličov.
0
www.ZIVOTPO.sk
